Filozofia oblakov alebo prečo na nich neprestávame pozerať?

„…je to vážna vec,

už len byť nažive

v toto čerstvé ráno

v zlomenom svete.“

(Mary Oliverová:Pozvánka)

Na rannú, čistú oblohu vstupujú mraky, jeden sprevádza druhý. Prichádzajú, odchádzajú. Ich pohybom sa menia aj myšlienky [Dnes prestanem sladiť kávu, alebo najneskôr zajtra. Uškodí ak mu poviem, že sa mi páči jeho hlas, keď ma osloví? Mala by som sa viac stotožniť s Bejrútčanmi.] a akoby ich atmosférické javy pomaly prečistili. Zrazu mi napadne, čo som sa o oblakoch kedysi dozvedela. Nemá to ale nič so stratosférou a kumulonimbusmi. O to viac s dušou a mysľou. Tak poďme!

„Pozorovanie prospieva duši“ – hovorí Adam Alter, americký profesor, a uvádza na scénu oblaky. Vysvetľuje, že pozorovanie je jasnejšie práve vtedy, keď to jasno na oblohe chýba. Práve vtedy, keď je oblačno. Akoby sme sa v melanchólii počasia snažili nájsť riešenia na naše otázky. Na naše najosobnejšie otázky. Nachádzame v nej odpovede, alebo aspoň inšpiráciu ich hľadať. Mraky prichádzajú, odchádzajú.

Už sa nám zdá o niečo viac odpustiteľné, že sa umelci vracajú k oblohe tak veľmi často. Biele, nebeské oblaky, cez ktoré presvitajú lúče slnka ako božský dotyk. Tie na nás zazerajú z renesančných malieb. Mne sa vždy zdalo že je to východisko z tmy. Súčasný kanadský básnik Mark Strand námzasemilýmhlasom rozpráva o metafore oblakov ako o „myšlienkach bez slov“. Mary Oliverová nás obohacuje svojím jednoduchým a človeku tak veľmi blízkym slovníkom vo svojej poézii o Oblakoch. Držiteľka Pulitzerovej ceny porovnáva javy ovzdušia so zázrakmi, ktoré si v našom srdci svoje miesto s ľahkosťou nájdu. Znie to tak veľmi jednoducho.

Vypijem si svoju zalievanú kávu, troška cukru sa stále mieša s gruntom na dne hrnčeka, pomaly dvíham hlavu a ešte raz sa pozriem na pastelovo-olejové farby nad sebou [zajtra sa všetko vyrieši, dnes som nažive].

Malba Szilvia Füzik
SDÍLET
Předchozí článekČeskoslovensko, co to je? – Halucinogeny a podobně
Další článekUž jsi vlastně velká holka
Szilvia Füzik
Maďarská malířka a fotografka absolvovala studium komunikace na Univerzitě sv. Cyrila a Metoda v Trnave. Během studijního pobytu v Praze si uvědomila volání po kreativní práci a zvolila si svou cestu. V současnosti žije v Bratislavě, kde tvoří a připravuje výstavy. Věnuje se především olejomalbě, fascinují ji nestandardní formáty, atmosférické jevy a fenomén změny. Sem tam píše. Pro sebe i pro ostatní.