„Ak prijímam slnko a teplo,
Nech prijmem aj hromy a blesky.“
– Khalil Gibran
Prebudila som sa počas búrky. Lakťom sa opieram o vankúš, hlavou o ruku. Pozorujem (hviezdy sú skryté v tuhej vrstve mrakov, nevidieť ani jeden svetlý bod). Počúvam (iba hromy znejú ako výbuchy). Je to blízko, asi tesne nad nami.
Veci môžu byť tmavé, potom sa v oblakoch objaví prietrž a celé sa zmení, niekedy veľmi rýchlo – píše Elwyn Brooks White, americký spisovateľ vo svojom povzbudzujúcom liste priateľovi, ktorý v istom čase strácal vieru v ľudstvo. Pokiaľ je tu jeden čestný muž, pokiaľ je tu jedna súcitná žena, nákaza sa môže šíriť ale neostávame bez nádeje – začína White. Niet vidieť ani znak svetla.
Ale ako ľudia, pravdepodobne prechovávame semienka dobra, ktoré dlho čakali na vypučanie, na vhodné podmienky – pokračuje. Ráno už to všetko bude preč.
Hlavu si znova položím na vankúš a pomaly sa odovzdávam spánku. Podmienky sú vhodné už dnes.
Ilustrácia: Feanne
